DVOJROČNÝ DIŠTANC V PRÍPADE NEDODRŽANIA SPLÁTKOVÉHO KALENDÁRA
Daňový subjektstavebná firma, kvôli finančným problémom nezaplatil splatnú daň z príjmov právnickej osoby riadne a včas. Požiadal daňový úrad o povolenie platenia dane v splátkach. Žiadosť odôvodnil problémami v cash-flow a skutočnosťou, že kľúčový obchodný partner – developer mešká so zaplatením faktúry za stavebné práce za výstavbu polyfunkčnej administratívnej budovy. Daňový úrad ale žiadosti o splátkový kalendár nevyhovel s odôvodnením, že daňový subjekt mal povolené platenie dane v splátkach pred 1 rokom a jednu poslednú splátku nezaplatil v termíne splatnosti. Má daňový úrad pravdu? Môže sa stavebná firma proti rozhodnutiu odvolať?
Podľa § 57 ods. 1 daňového poriadku na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie dane v splátkach. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na webovom sídle (www.financnasprava.sk). Daňový subjekt môže spolu so žiadosťou o povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach predložiť aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Platná legislatíva umožňuje správcovi dane povoliť, aby daňový subjekt zaplatil daňovú povinnosť na základe splátkového kalendára. Na vydanie súhlasného rozhodnutia nemá žiadateľ právny nárok: to znamená, že je v kompetencii daňového úradu, či splátkový kalendár povolí alebo nie. Proti rozhodnutiu o nepovolení splátkového kalendára nie je podľa výslovnej dikcie zákona možné podať odvolanie.
Ak správca dane žiadosti vyhovie, určí splátkový kalendár na maximálnu prípustnú časovú lehotu 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo vyrubeného rozdielu dane. Za podanie žiadosti sa platí správny poplatok 14 EUR. Vyplýva to z položky číslo 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V prípade súhlasného stanoviska vyžaduje správca dane zabezpečenie splatnej dane záložným právom alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka. V praxi pôjde najmä o záložné právo na automobily, resp. nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového subjektu. Pokiaľ ide o zabezpečenie záväzkov podľa Občianskeho zákonníka, do úvahy prichádza najmä ručenie tretích osôb. Autor nepozná z praxe jediný prípad, že by správca dane zabezpečil daňovú povinnosť ručiteľským vyhlásením tretej osoby.
Platná legislatíva stanovuje pomerne prísne podmienky na povolenie odkladu platenia dane, resp. zaplatenia dane v splátkach. Daňový subjekt zaplatí za splátkovanú daň úrok. Podľa ustanovenia § 57 ods. 5 daňového poriadku za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odloženej, resp. splátkovanejdane. Pri výpočte úroku sa použije základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnená na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platná v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov (100 bázických bodov = 1 % - pozn. autora). Ak je táto základná sadzba zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 EUR. Úrok je potom splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.
Ak daňový subjekt v minulosti nesplnil inštrukcie regulujúce splátkový kalendár, platí 2-ročný dištanc. V praxi to znamená, že správca dane nepovolí žiadateľovi odklad platenia dane, resp. zaplatenie dane v splátkach ďalšie dva roky. Ak daňový subjekt nezaplatí čo len jednu splátku dane riadne a včas, nastáva tzv. strata výhody splátok. V takom prípade sa stáva splatnou celá istina dane a nastupuje aj sankcia, pretože správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania. Správca dane je potom povinný začať daňové exekučné konanie v lehote do 30 pracovných dní odo dňa, kedy mala byť splátka dane zaplatená.Podľa posledného desiateho odseku § 57 daňového poriadku sa 9 predchádzajúcich odsekov analogicky vzťahuje aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
Z citovaných ustanovení zákona a komentára autora vyplýva, že daňový úrad má v riešenom prípade pravdu, keď zamietol žiadosť o splátkový kalendár stavebnej firme. Napriek tomu, že išlo o poslednú splátku v poradí prvého splátkového kalendára spred 1 roka, daňový subjekt stratil výhodu splátok. Vzhľadom na striktné znenie zákona potom daňový subjekt v prípade druhého splátkového kalendára porušil jednu zo zákonných podmienok, t. j. že v období posledných 2 rokov nedodržal splátkový kalendár. Problém je, že proti rozhodnutiu o nepovolení splátkového kalendára sa nemožno odvolať. Vzhľadom na to, že na zaplatenie dane v splátkach nemá daňový subjekt právny nárok, nepodlieha podľa názoru autora negatívne rozhodnutie súdnemu prieskumu, t. j. nemožno ho žalovať správnou žalobou o preskúmanie zákonnosti daňového rozhodnutia na súde.
© PRO BONO, s.r.o. & JUDr. Patrik BENČÍK. Všetky práva vyhradené. Použitie diela je možné iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu autora.