PREDBEŽNÉ OPATRENIE JE „ZBRAŇ ŤAŽKÉHO KALIBRU“ V RUKÁCH SPRÁVCU DANE

Sme rodinná firma, spoločnosť s ručením obmedzeným,a prevádzkujeme autoškolu. Nikdy sme nemali problém s daňovým úradom a vždy sme načas platili daň z príjmov aj daň z pridanej hodnoty (DPH). Daňový úrad začal daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby. Správca dane mesiac po začatí daňovej kontroly (bez toho, aby s nami komunikoval alebo nás upozornil na problém) vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým nám uložil povinnosť zaplatiť na bankový účet daňového úradu sumu vo výške 25 000 EUR. Mal daňový úrad právo takto postupovať a vydať predbežné opatrenie? Žiadna daň nám nebola vyrubená a autoškola nie je evidovaná v zozname daňových dlžníkov vedenom finančnou správou. Dá sa proti predbežnému opatreniu odvolať? Má odvolanie odkladný účinok? Musíme požadovanú finančnú sumu zaplatiť? Aká je podľa Vašich skúseností z praxe úspešnosť podaného odvolania?

„Zbraňou ťažkého kalibru“ v rukách správcu dane je predbežné opatrenie. Právna úprava predbežného opatrenia je zakomponovaná do ustanovení § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Správca dane môže predbežným opatrením uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel. V daňovej praxi je pravdepodobne najčastejšie vydávané predbežné opatrenie, ktorým daňový úrad zablokuje nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového subjektu, bankový účet alebo motorové vozidlo. Daňový úrad zakáže podnikateľovi s nehnuteľnosťou akokoľvek právne nakladať, teda ju predať, darovať, vymeniť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom. Podľa platnej súdnej judikatúry správca dane nesmie predbežným opatrením zakázať podnikateľovi s nehnuteľnosťou podnikať alebo ju prenajímať, pretože to sa už vymyká účelu predbežného opatrenia, ktorým je poistiť vymožiteľnosť daňového nedoplatku. Účelom predbežného opatrenia je zablokovať majetok daňového subjektu, kým ho ešte má, počkať, pokiaľ prebehne celé daňové konanie a potom v rámci daňovej exekúcie vymôcť daňový nedoplatok od daňového dlžníka predajom zablokovaných hnuteľných vecí alebo nehnuteľností. V praxi sa často stávalo, že kým prebehlo celé daňové konanie, daňový dlžník sa zbavil všetkého majetku a daňový nedoplatok sa tak stal nevymožiteľným.

Akonáhle je prerokovaný protokol o daňovej kontrole alebo skončené miestne zisťovanie, predbežné opatrenie daňový úrad nesmie vydať. Autor to pripomína preto, že zažil prípad, keď správca dane vydal predbežné opatrenie spolu s rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane. Nemal na to právo, pretože daňová kontrola sa skončila. Druhou podmienkou je, že predbežné opatrenie možno vydať len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie vymoženia daňového nedoplatku. Daniari nesmú vydať predbežné opatrenie, ktorým zablokujú nehnuteľnosť v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako je odhadovaná výška nedoplatku. Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené. Ak správca dane vydá nulový protokol z daňovej kontroly bez daňového dorubku, je povinný zrušiť predbežné opatrenie. Ak správca dane vyrubí daňovému subjektu rozdiel dane, predbežné opatrenie stráca účinnosť až dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom vzniku záložného práva. Záložné právo má zo zákona prednosť pred predbežným opatrením správcu dane.Naznačuje to aj klauzula zákona, podľa ktorej predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka.

Ak daňový subjekt úplne zaplatí daňový nedoplatok, predbežné opatrenie stráca účinnosť priamo zo zákona (ex lege). To bol v minulosti problém, pretože predbežné opatrenie síce stratilo účinnosť, ale daňový subjekt o tom nemal žiaden relevantný doklad. V súčasnosti zákon tento problém rieši tak, že o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt, pričom by mal expedovať na príslušný katastrálny odbor okresného úradu žiadosť o výmaz predbežného opatrenia ako poznámky z katastra nehnuteľností. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú zo zákona neplatné. Katastrálny odbor príslušného okresného úradu neprevedie vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť zablokovaná predbežným opatrením. Podobne predbežné opatrenie týkajúce sa osobných a nákladných motorových vozidiel sa zapisuje v evidencii motorových vozidiel vedenej dopravným inšpektorátom. Problém v praxi nastáva, ak je predbežným opatrením zablokovaná hnuteľná vec, ktorá nie je registrovaná v žiadnom zákonnom registri alebo evidencii. Ako príklad možno uviesť notebook, tablet alebo mobilný telefón. Daňoví dlžníci obchádzajú znenie zákona tak, že uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k hnuteľnej veci a antedatujú podpisy na zmluve. Platná legislatíva v tomto prípade nevyžaduje úradné overenie podpisov na kúpnej zmluve, na rozdiel od nehnuteľností.

Na ilustráciu možno uviesť nasledujúci príklad z daňovej praxe. Správca dane vydal počas daňovej kontroly predbežné opatrenie, ktorým daňovému subjektu zakázal disponovať s dvomi notebookmi v zostatkovej hodnote spolu vo výške 2 000 €. Daňový subjekt predbežné opatrenie nerešpektoval a obidva počítače predal obchodnému partnerovi za polovicu trhovej hodnoty. Kúpna zmluva je zo zákona neplatná, pretože ide o právny úkon v rozpore s vydaným predbežným opatrením. Kupujúci odmietol obidva zablokované notebooky správcovi dane vydať. Kupujúci to zdôvodnil argumentom, že za obidva notebooky riadne zaplatil kúpnu cenu. Daňovému úradu nezostane nič iné, len podať na súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Ak kupujúci nepreukáže, že kúpna zmluva bola uzatvorená pred doručením predbežného opatrenia predávajúcemu, súd pravdepodobne rozhodne, že kúpna zmluva je neplatná.

Autor zastupoval v daňovom konaní klienta – spoločnosť s ručením obmedzeným. Tomuto počas daňovej kontroly správca dane vydal predbežné opatrenie, ktorým mu zakázal disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na firemnom účte. Banka predbežné opatrenie rešpektovala a účet klientovi zablokovala. Na bankovom účte bolo v tom čase 10 000 €. V tomto prípade eseročka podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za predchádzajúci rok a mala povinnosť zaplatiť daň. Správca dane bez súhlasu klienta potom z bankového účtu túto sumu jednoducho stiahol. Autor sa domnieva, že tento postup daňového úradu nebol v súlade so zákonom, pretože v tom čase daňová kontrola nebola ešte ukončená, tobôž nebolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. Daňový nedoplatok nebol vyčíslený právoplatným daňovým rozhodnutím.

Na rozdiel od minulosti, kedy sa proti predbežnému opatreniu správcu dane nedalo odvolať, v súčasnosti je to inak. Dikcia zákona pripúšťa možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia v zákonnej 30-dňovej lehote. Odvolanie proti predbežnému opatreniu nemá odkladný (suspenzívny) účinok. Vyplýva to z ustanovenia § 50 ods. 5 daňového poriadku. Znamená to, že predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia adresátovi bez ohľadu na to, či tento podá proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie alebo nie.

Autor odporúča čitateľovi odvolanie proti predbežnému opatreniu podať. Je pravda, že predbežné opatrenie finančná správa v daňovej praxi niekedy zneužíva. Odvolanie nemá odkladný účinok, ale podľa skúseností autora ako daňového advokáta Finančné riaditeľstvo SR vo väčšine prípadov odvolaním napadnuté predbežné opatrenia zrušilo. Najčastejším dôvodom bola neprimeranosť sumy zablokovaných finančných prostriedkov k výške potenciálneho daňového nedoplatku, resp. duplicitnosť predbežného opatrenia a daňového záložného práva. Napriek tomu, že podľa dikcie zákona má správca dane právo predbežné opatrenie vydať, autor považuje tento inštitút za nespravodlivýa v praxi za nebezpečný, pretože daňový úrad vydá predbežné opatrenie v čase, keď ešte neexistuje právoplatne vyrubený rozdiel dane. Preto je potrebné finančnú sumu uvedenú v predbežnom opatrení zaplatiť a využiť právny prostriedok ochrany (odvolanie) proti predbežnému opatreniu. Autor ako daňový advokát zastupoval v daňovom konaní klienta, ktorý má vyše 500 zamestnancov, a ktorému Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS) na základe predbežného opatrenia pred začiatkom daňovej kontroly zablokoval na bankovom účte finančné prostriedky vo výške cca 250 000 EUR.

© PRO BONO, s.r.o. & JUDr. Patrik BENČÍK. Všetky práva vyhradené. Použitie diela je možné iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu autora.